reklama

Všetkým našim váženým predkom

Možno sa bolo treba snažiť viac...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Za oknom sa deje skutočne všetko, od najkrajších vecí k tým najstrašnejším. Rasy pomiešané, jedno oko zelené a druhé modré. Čím ďalej, tým viac sme zvermi. Plaché, bojazlivé stvorenia pohybujúce sa radšej v tme než počas dňa. Deň plný ticha v podstate nejestvuje, a ak sa nedaj Bože vyskytne nejaká energetiká minikríza, plašíme sa ako srnky pred vlkom.Vyložené nohy na stole sa už nenosia. A keď sa stmieva rýchlo svietime lampy, aby sme všetko videli. Pritom sme slepí, lebo sa vrháme do jamy tak rýchlo a bezhlavo, že sa nám to už dnes zdá úplne prirodzené.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svet nás mladých vychoval zle. Samozrejme, nemôžme všetko zhodiť na všetkých , kus roboty sme si odviedli aj my sami. Ale... nepodriaďuje sa človek väčšine? Nesnaží sa veriť skúseným generáciam? Každé mláďa má v dospelom jedincovi svoj obrovský vzor. Aký vzor sme videli my po našom narodení? Nemyslím si, že Zem je plná neprekonateľných jednotlivcov, pretože potom by všetko vyzeralo úplne rozdielne. Odhliadnúc od farby pleti a črtov tváre sa po ulici poneviera hŕstka mladých, ktorí zďaleka vyzerajú ako vajce a vajce. Všetci rovnako vyplašení a vyľakaní životom s otázkou v očiach:"Načo sme tu? Kde je vlastne cieľ?" 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Starší nám zabudli oznámiť, že aj okrem peňazí existuje niečo, čo dokáže človeka uspokojiť a naplniť. Nie, nie je to všeobecné poznanie, ktorému dokáže každý pochopiť. Hodnoty starých rodičov sú tak odlišné od potrieb a myšlienok ich vnúčat, že tento gigantický rozdiel človeka trošičku aj vydesí. Situácia sa však vôbec nezdá taká hrozivá,mladí sú naučení pravidlu- človek má rád iba usmiatych ľudí- preto sa treba nonstop usmievať, zakrývať svoje ozajstné pocity a tužby, nech radšej dušu nemáme, lebo tá jediná ostala nedotknutá tým chaosom zvonku a neprestajne vykrikuje a volá o pomoc... ale márne. Vonkajší svet ju nepočuje a človek-majiteľ duše- si už zvykol ignorovať svoje prirodzené pudy a prirodzenosť samotnú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie nehnevajte sa na nás, milí predkovia, i vďaka vám sme takí, akí sme. Máte nás takých, akých ste chceli. Čo vás vlastne viedlo k tomu, odovzdať nám tak slabé hodnoty? Alebo to, čo ste nemali, a bez čoho sa Zem dokázala zaobísť tisíce rokov, sa vám zrazu zazdalo prepotrebnejšie ako skutočné objatie, porozumenie, pocit spolupatričnosti? Nikto nie je na vine, všetci sme bez viny, ale nie sme šťastní. 

Možno je to len experiment. Ale stojí nás tisíce sĺz. Človek znesie veľa, nepochybne. Poučíme sa? Budeme vedieť dať našim deťom, to, čo nám naši rodičia akosi nechtiac zabudli vpečatiť do sŕdc? Sotva. Za pokus to však stojí

Katarína Pivovarníková

Katarína Pivovarníková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

milujúca melanchóliu, vnímavá voči krásam sveta, taká, ktorá chce zanechať stopu Zoznam autorových rubrík:  the relationsSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu