Zamyslenie včerajšku, o zajtrajšku, vlastne, život je neskutočne márny, márnime sa súbežne s ním. Ale keď ja tu nebudem, on tu stále bude márniť iných, preto sa pridávam k tým všetkým, čo vedeli len krásne snívať? Snívanie. Nádherné prekliatie ľudskej duše, čo odsudzuje bytosť na absurdný morálny zánik, pritom svet je tu len pre TEBA. Smelšie šlapni do lata, nech v ňom zaschne tvoja stopa, nech náhrobný kameň nebude to jediné, čo po smrti zanecháš.
Alebo nepotrebuješ? Nemiluješ? Ja viem, že nie, ale skús to vysvetliť mojej zasnenej duši- jemne, s citom, nech to ani vietor neucíti, nech nepohne ani zlatým vláskom, ale nech tvoja teplá dlaň pohladí slzu na líci, keď bude srdce uplakané.
Zákerné oči, blúdiace po stráňach, ktoré nepoznajú, ale ospanlivo túžia vydať sa na ďalekú cestu. Dnes sa začal očistec, ako už tisíckrát v dejinách, olupujme drevo bez života. Darí sa mi na bolesť zabúdať, i keď je každú chvíľu na programe, ešte aj na premenené drevo sa tlačí. Slová rozhodujú. Tvoje slová rozhodli, čo vyslovila som pred tebou.
