reklama

Rozumná smrť

Ak sa zaľúbi človek s priemernou intelignciou, vznikajú drámy a telenovely. Zaľúbenie géniov spôsobuje väčšiu katastrofy, stratu osobnosti a pokles inteligencie :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Zobudenie bez pípavého zvuku, ktorý dokáže vydať môj mobil iba po prijatí sms od teba. Stáva sa. Otvorenie očí a spoznanie času už podľa krikľavo ružového budíka, to je už príliš, aby bol zrazu mobil vypnutý. A mobilná láska vyschnutá. Toľko nocí, toľko bdenia, toľko snov a toľké krásne rána s hmlistými spomienkami na včerajšok a s pripraveným celodenným úsmevom na tvári. Má proste inú. Na inej skúša moje vymyslené triky, ktoré tak krásne zaberali, až som zaplietla po uši. Sama do seba a svojich ilúzii, ktoré som zosobnila do tvojho vyšportovaného tela. Keď to človek takto naťuká do ďalšej technickej vymoženosti, je možné, že sa mu uľaví. Poskrýva všetky tvoje znaky a zabudnúť. Očistiť hlavu od minulosti a v horách stretať stromy, kvietky, nie spomienky na tvoju hrejivú dlaň, čistý smiech a krásny úsmev. Viac domácich úloh asi ani nezvládnem. Ako si to dokázal? Ja som to zariadila, tebe sa proste stačilo prispôsobiť, ja viem, že som bola naivná a hlúpa, ale v duši tomu ešte neverím.  

Spomienky.... keď vznikal strach, vznikol aj dotyk, verím tomu a málokomu inému Je to ako choroba. Utekať na cestu, vyčkávať zvuk starého motora, zaistiť pohľad, ukradnúť si minútu tvojho života do môjho sveta... Zbierať slivky a opäť len vyčkávať, raz tadeto prejsť musím, zákony sa porušujú a moja logika umiera pod návalom nečakaných pocitov k tebe. Nech už sú spomienky zožltnuté, nech sa smiem posunúť ďalej.  

A dnes.. jeseň. Studený dom, hreje ma iba pod perinou, hoci som v nej opustená. Som rada, že si nepoznal moje periny, ani moje ústa. Nebudeš už poznať nikdy. Hnevám sa na teba, kvôli zmätku, ktorý som v sebe stvorila. Budem ťa očierňovať pred všetkými. Ó Bože, aké je krásne žiť, vnímať a cítiť, hoci sme opustení a hoci odmietaní. Vôňu budeme cítiť stále. Viem, kedy prejdeš okolo, i keď budem spať. Ilúzia pokračuje, nesmie, úloha dnešnej jesene. Je chladná, bude chladná, všetko nechám zamrznúť, nech moje zaľúbenie ochorie, nech prídu laskyničivé bacily. Vystavím im celé svoje srdce, nech ho prešpikujú normálnosťou. Zatiaľ sa vzdialim pár kilometrov odtiaľto, od hôr plných dotykov, od ciest plných našich stôp.  

Zajtra. Vyhasnem. Zomriem, kvôli tebe, aby si si všimol a prišiel s bielou margarétkou na pohreb. Prišiel by si? Akoby na ničom inom nezáležalo. V truhle zo studeného dreva ťa budem čakať. Ak prídeš, otvorím oči a budem chcieť žiť ďalej. Neprídeš? Tak to potom budem musieť skutočne  zomrieť. Smrť dokáže byť sladká, prechodne milá, a ak existuje cieľ, tak aj žiadaná. Nie je to ako vyschnutý list, lebo ten sa dokáže vrátiť. V zime sa zmeniť na hnojivo, aby ho strom na ďalšiu jar prijal opäť. Ľudská smrť, to je ako túlanie sa staromestskými ulicami, ktoré sú bez svetiel. Kamene chladia bosú nohu a telom hádže sibírsky severák. Nikde vám nepripravia horúcu čokoláda, lebo by nemala čo zahriať. Duša si hľadá kamienok na ceste, po ktorom by mohli živí šliapať zo spomienky na ňu. Koľko môže trvať taká smrť? Hodinu, deň, roky? Na svete už veľa kamienkov. Ja chcem byť ten, ktorým vybuduješ svoj nový domov. Našiel si si inú.

Katarína Pivovarníková

Katarína Pivovarníková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

milujúca melanchóliu, vnímavá voči krásam sveta, taká, ktorá chce zanechať stopu Zoznam autorových rubrík:  the relationsSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu